SlovenskýEnglish
Zmenšiť textZväčšiť text

História hranice

Príbeh otvorenia hranice vo Velkých Slemenciach sa začína v roku 1945, ked sovietská moc a jej prívrženci svojvoľne si umiestnili hranicu tak, aby rozdelili doteraz velmi prepjene žijúce časti dediny. Zo začiatku obyvatelia dediny si mohli íst na návštevy, ale neskôršie sa toto zmenilo, a vidiac výsledok len v duchu verili, že sa budú môct tak návštevovat ako kedysi, bez väcších problémov.

Bohužial každý na vlastnej koži si skúsil, že v dobe slobody a mieru nie všetko slobodno a nie je všetko mierové, a náš najlepší brat nie je náš najlepší. Počas výstavby socializmu dve susedné časti boli od seba hermeticky uzatvorené. Kým na slovenskej strane sa život dostal do nejakých kolají, a tu žijúci sa zmierili s nezmeniteľnou skutočnosťou, dovtedy na druhej strane hranice začali sústavné odbúranie dediny. Po zákaze výstavby to tak vyzeralo, že dedina úplne vymrie. Starší ludia zomreli a mladí sa odstahovali. O nejakom spojení medzi dedinami nebolo možné hovorit, komunistické strany nato nemysleli a tým ani o tom nediskutovali.

Zmenu priniesla "prestavba". Velký Sovietský zväz rozpadol na menšie časti, a aj Slovensko sa oddelilo od Čiech. Na základe týchto zmien čoraz častejšie spomínali možné otvorenie hranice v niejakej podobe. Prvé príznaky zmien boli v rokoch 1995-97. Vtedy v susednej dedine, v Ruskej, otvorili na hranici jestvujúce brány počas cirkevných sviatkov, a tak umožnili stretnutie obyvateľom dávno rozdelených dedín. Po dvoch rokov tieto stretnutia boli zrušené.

Zase prišlo obdobie, keď otvorenie hranice bolo len božským želaním. Popritom však čoraz častejšie objavovali v domácej a zhraničnej tlači články o nevídanej situácií rozdelených dedín. Po úspešnom spojený Berlína tieto hlasi sa tak zosilnili, že výsledkom bola prvá demonštračná akcia 15. apríla 2000 na hranici. Toto bolo impulzom na začiatok zmien, a vtedy prebehla tu premiéra knihy madďarského autora Miklósa Zeleiho "A kettézárt falu" (Napoly uzavretá dedina)

Chronologický sled udalostí

8. august 2001.

Poslanci s podporou obyvateľov dedín Malých a Veľkých Slemenec poslali spoločnú petíciu na ministerstvo vnútra slovenska a ukrjiny vo veci hraničného priechodu medzi dvoma dedinami.

18. október 2003.

Postavenie pamätníka " Remény kapui" Brány Nádeje. Je to napoly rozdelená sikulská brána čo simbolizuje rozdelenie dedín.

6 - 7. marec 2004.

Návšteva Sándora A. Nagya, predsedu Centra Americko - Maďarských kongresných stykov (CAMKS) v našej dedine a v Malých Slemenciach.

21. apríl 2004.

Audiencia vo Washingtone, na základe pozvania CAMKS. Vtedy starosta Lajosa Tótha mal prejav v americkom kongrese

9. máj 2004.

Obojstranné dedinské stretnutie o návšteve v kongrese.

14. jún 2004.

Rokovanie slovensko - ukrajinského miešaného výboru v Michalovciach 
- navrhli hraničný priechod, ktorý by bol bezplatný a nepretžite otvorený.

11. marec 2005.

Návšteva Pála Csákyho, podpredsedy vlády SR pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, v našej dedine
- rokovanie o otvorení a prevádzke hranice.

2. august 2005.

Ukrajiskí pohraniční vojaci prerezali ostnaté drôty.

15. august 2005.

Začiatok prác budovanie objektor hraničného prechodu na ukrajinskej starne.

10. september 2005.

Dátum ukončenia prác na ukrajinskej strane.

4. október 2005.

Brusszel – Európsky Parlamentný výbor zahraničných vecí, rozprava o prechodností vonkajších hraníc, a pohraničný styk.

18. október 2005.

Ukončenie výstavby hraničného priechodu.

13. december 2005.

Tóth Lajos starosta Veľkých Slemenec a Illár József starosta Malých Slemenec v maďarskom parlemante preberú cenu za "Menšiny" ("A kissebségekért").

23. december 2005.

10:00 slávnostné otvorenia hraničného priechodu.

január 2006.

Pocity, skúsenosti a názory po otvorení hranice, rozhovor s Lajosom Tóthom starostom Veľkých Slemenec a reportáž z Malých Slemenec po otvorení hranice

20. apríl 2006.

Premiéra knihy Miklósa Zeleiho "342-es határkő" (342 hraničný medzník)

23. december 2015.

10 rokov otvorenej hranice